Serbſke Pėſničžki

żezbėrane

a

Serbſkim hólcam a holcam

kzẃeſeleńu

wudate

wot

Ćžėſchčžanſkich

Wićžazec Pėtra.

Budyſchińe 1841.

Welleŕec kniheŕńi

(G. Schlüſſel.)

Traćž dyrbi Serbſtwo, zawoſtaćž,

dóž ćžėſchićž budže žana maćž,

kolebaćž ſerbſke džėćžatko,

ſerbſku jom pėſńu ſpėwajo.

Jeden naſch.

c wupraj kaž nėmſke z; rucy Hände.

z = = = ſ; zeleny grün.

ſ = = = ſſ; koſa Senſe.

ł = = = w; kał Kraut.

ćž = = = dſch; ćžiſnyćž werfen.

ė = = = ie; mėr Friede.

y = = = ü; dobry gut.

1.

Jėdleńki tam rubachu,

rėbelki ſej džėłachu;

do wokńeſchkow ſtajachu,

a po nich hoŕe łažachu.

Wſchitko ćžiſche ſpaſche,

ſchtož tym ’rodže bėſche;

ſchtož jeno te pacholo,

(kiž końe fityrwaſche,)

kiž ’rody wachowaſche.

„Nėtk poẃez, poẃez, pacholo,

„dže pan a pańa ſpitaj?“

„„Na pana ja ńepoẃem,

„„Ja ſym joh’ ſwėrny ſłužomnik.““

<pb n="4"/>

„Nechaſchli nam poẃedžećž,

„da ’cemy my ćži ɫójčžku zćžećž.“

„„Radſjo ’cu ja poẃedżećž,

„„hačž ’ cu ſej daćži łójčžku zćžećž.““

„„Prėńej nowej komoŕe,

„„tam ſu klučže pod ẃerchom;

„„Druhej nowej komoŕe,

„„tam leža ṕeńezy pod prohom.““

„„Tſećžej nowej komoŕe,

„„tam ſu te dróbne džėćži.

„„Schtwórtej nowej komoŕe

„„tam pan a pańa ſpitaj.““

Pana zarabachu,

a pańu ſobu wzachu.

Mał’ kuſk dale pſchińdžechu,

młodej pańi prajachu:

„Zwohladuj ſo, zwohladuj,

„R’jana młoda pańi.

„N’ejo žel ćži twojoh pana,

„twojoh mlodoh pana?“

<pb n="5"/>

„„W druhi kraj ja pſchińdu,

„„a druhoh pana zkrydnu,

„„hiſchćže ẃele ŕeńſcheho,

„„a tež ’ſchćže ẃele pėkniſchoh.““

Mał’ kuſk dale pſchińdžechu,

mɫodej pańi prajachu:

„Zwohladuj ſo, młoda pań,

„ńej’ ćži žel twoj’ch nowych ’rodow?“

„„W druhi kraj ja pſchińdu,

„„druhe ’rody zkrydnu,

„„hiſchćže ẃele nowiſche,

„„a tež ’ſchćže ẃele ſchikwańſche.““

Mał’ kuſk dale pſchińdžechu,

mɫodej pani prajachu:

„Zwohladuj ſo, młoda pań,

„ńej ćži žel twoj’ch dróbnych džėćži?“

„„Mi nic ńej mojich džėćži žel,

„„mojich dróbnych džėćži;

„„Schtož jeno tej jeničžkej,

„„mojej Khatyržinki.““

<pb n="6"/>

„„Ta bėſche ta najḿeńſcha,

„„ta bėſche ta najŕeńſcha;

„„Kuṕawcy ſo kupaſche,

„„z jabłučžkom ſej ’rajkaſche.“

Mał’ kuſk dale pſchińdžechu,

mečžik znóžnow zćžežechu; —

Pani hłójčžku zćžachu; —

ſwój pućž dale jėdžichu.

<pb n="7"/>

2.

’Cył jo tón hólčžik ẃedžećži,

kak cuzym kraju jo?

Dał jo ſej džėłaćž kryty wóz,

ſchtyri brune do ńoho.

Jėɫ jo tón hólčžik w tajki kraj,

džež ludži pſchahaja.

Zapſchahn’li luboh do płuha,

do pɫuha ćžežkoho.

Dyž zhoniło to holečžo,

joh’ lubka najlubſcha:

Daɫa ſej džėłaćž kryty wóz,

ſchtyri brune do ńoho.

Jėɫa jo znimi w tajki kraj,

džež ludži pſchahaja.

„„Wupſchehńćže luboh’ z pɫuha mi,

„„z pɫuha mi ćžežkoho.““

<pb n="8"/>

„„Móž’ſch - li nam póſchne rejowaćž,

„„praje z horda ſtupowaćž?““

Holčžo te póſchńe rej’waſche,

praje z horda ſtupaſche.

Hólčžik tón džėſche z płuha won,

z płuha mi ćžežkoho.

„Mėj džak, mėj džak, moj’ holečžo

„zo ſy ḿe wumóhɫa.“

„Byɫa ſy moja lubčžičžka,

„nėtk budžeſch žonuſchka.“

<pb n="9"/>

3.

Ha ſchła jo tam Hilžičžka trawičžku žńećž

ha tſi mi ſchtundžičžki do bėłoh’ dńa.

Prėńu tu ſchtundžićžku žnyjeſche,

rańſche te zera hoŕedžėchu.

Druhu tu ſchtundžičžku žnyjeſche,

jaſne te ſłónčžko zkhadžeſche,

Tſećžu tu ſchtundžičžku žnyjeſche,

k ńej ſo tam pſchiwda maly Hołdraſchk.

Schto ty tu čžiniſch hajku mojim?

„Kruwičkam, ćželatkam trawičžku žnu.“

Ha Hilžičžka ty dyr’ſch mi ćžežu daćž,

ha Hilžičžka ty dyr’ſch mi ćžežičžku daćž.“

„Žaneje ćžeže ja ſobu nimam,

„ſchtož jenoj tónlej mój wuſki ſerpik.“

<pb n="10"/>

Wuſkoh’ ſa ſerpika ńecham mėćž,

hale ty dyr’ſch mi, Hilžičžka, ćžežu daćž’.

„Žaneje ćžeže ja ſobu nimam

„ſchtož jenoj ṕerſchćžeńk mój ſlėbórny.“

‚P’erſchćžeńka ſlėbórnoh’ ńecham ja mėćž;

‚hale ty dyr’ſch mi, Hilžićžka, ćžežu daćž.’

„Žaneje ćžeže ja ſobu nimam,

„ſchtož jenoj wėnaſchk mój rućžany.“

„Ha toho pak nidy ty ńezkrydńeſch,

„dyrb’aɫa tež ćži žiẃeńčžko daćž.“

‚Sydom lėt za twojim žiẃeńčžkom ſtał,

‚hale nidže ćže tola ńenamakał.’

‚Nėtkoj mi poẃez, Hilžičžka,

‚wuberaj ſḿerćž ſej, kajkuž ty ’ceſch;

‚’Ceſchty byćž z mečžikom zarubana,

‚habó z konikom zarajtwana?’

„N’ečžiń mi toho, Hołdraſchko,

„wſchak mam ja doma bratſikow dwej.“

Prėni króćž Hilžičžka zawoɫa:

„Pójtaj, mi pomhajtaj bratſikaj!“

<pb n="11"/>

„Ach kak ſo mi hajku tak hub’eńe dže,

„maly Hoɫdraſchk ’ce mi žiẃeńčžko wzaćž“.

„Wój pijetaj, ’rajetaj, ẃeſoɫoj ſtaj,

„na ſwoju Hilžičžku ńeſpómnitaj,

„wo jeje zrudoby ńewėſtaj.“

Wonaj pijetaj, ’rajetaj, ẃeſołaj ſtaj,

na ſwoju Hilžičžku ńeſpómnitaj,

wo jeje zrudoby ńewėſtaj.

Ha druhi króćž Hilžičžka zawoɫa;

„Pójtaj mi pomhaćž, luboj bratſikaj.“

Ha bratſikaj z korčžmy won wubėžeſchtaj

tak žałoſńe jara ſo praſcheſchtaj:

‚„Schto ſo tym hajku tak zrudńe woła?

‚„N’ejo to naſchej Hilžcyny ’łós?“’

„Seduj mój bratſiko, konika,

„ha wobſeduj namaj pſchec wobeju dwej.“

Mɫódſi brat’ konikow ſedowaſche,

ha ſtarſchi brat’ mečžikaj pſchipaſwaſche.

<pb n="12"/>

Ha tſećži króćž Hilžičžka zawoła,

ha Hołdraſchk Hilžičžcy ’ɫójčžku zćža.

Ha bratſikaj k hajkej ćžėŕeſchtaj,

ha konikaj zrudńe ŕehotaſchtaj.

Prėni króćž wokoɫo rajtowaſchtaj,

ha nidže wonaj nikoho ńewidžeſchtaj.

Druhi króćž wokoło rajtowaſchtaj,

ha pſchecy ’ſchćže nikoho ńewidžeſchtaj,

Ha tſećži króćž wokoło zrajtowaſchtaj,

ha małoh tam Hoɫdraſchka wuhladaſchtaj.

„Schto tu ty čžiniſch, Hoɫdraſchko,

„zo ſy ſej mečžik tak wokrawiɫ?“

‚Stadɫo jo hojbikow pſchilećžało,

‚tym ſym ja ’łóẃičžki zwotrubował.’

„Džeda ſy ’ɫoẃičžki zwoſtajał?“

‚Po hajku rózno je rozḿetał.’

„Džeda ſy ṕerka zwoſtajał?“

‚P’erka ſym do wėtra rozpuſchćžał,’

<pb n="13"/>

„Ha dže ſy naj’ Hilžičžku zwoſtajaɫ?“

‚Ha Hilžičžcy tej ſym ja ’łójẃčžku zćžał.’

„Ha jimaj joh, jimaj joh, bratſiko,

„wón je naj’ Hilžičžcy žiweńčžko wzaɫ.“

Ha ſtarſchi brat’ Hoɫdraſchka jimaſche,

młódſi brat’ ſwėtly mečž wućžeže.

Ha ſtawi jón Holdraſchkej k wutrob’e,

ha zakłó Hoɫdraſchka do ſḿerćže.

„Jowlej maſch myto, Hoɫdraſchko,

„zo ſy naj Hilžičžku zarubał.“ —

„Kralam ha fėrſchtam ju móžachmój daćž,

„ha nėtk ſmój dałaj Hoɫdraſchkej zarubaćž.“

<pb n="14"/>

4.

Sɫužiɫ jé hólčžik panikej

na te mi ſchėſćž a ſedom lėt.

Služił hółčžik ſedom lėt,

zaſ lužił ryzy — konika;

K tomu mi konikej huzdžičžku,

k huzdžičžcy rjanu holčžičžku.

Na woſmoh’ lėtko jom ſłužeſche;

ha panik jom’ počža hramićži.

‚Ha ’ceſch mi ty hramićži, paniko,

‚da daj mi te ṕeńezy, moju zdu,

‚Kiž ſym ſej ſwėrńe ja zaſłužił,

‚na te mi rune ſedom lėt.’

„Wſchak maſch tam ródži ſchtyri brune,

„da b’er ſej toh konika, kajkohož ’ceſch.“

<pb n="15"/>

Hólčžik, tón konika ſedowaſche,

ha holečžo drėḿeſchka zjazowaſche;

Do lutych židžanych rubiſchkow

lute te čžerẃene jabłučžka.

Ale mały kuſk dale tam pſchijėdžeſchtaj,

holečžo ſo počža wohladowaćž.

‚Džež ſo te ’rody tam čžerẃeńachii;

‚tam ſym ja móličžka hoŕeroſtła;

‚čžerẃenej tujawcy zwottujana;

‚z čžerwenym poẃežkom zwobwijana;

‚z čžornymaj wóčžkomaj żwot’ladanȧ,

‚z bėlymaj ručžkomaj zwotnoſchena.

<pb n="16"/>

5.

Zkhiliɫa ſo jėdleńka;

z ńeje jo wujſchɫo holečžo

ŕane bėlo čžerẃene.

Pŕedy hačž k zemi dopaže,

ju jeje luby popaže.

‚N’epopań, ńepopań luby mój,

‚wſchak ručžcy ćžornej mazanej ſtej.’

„Na čžornej ručžcy ja ńehladam;

„wſchak ličžka ſu bėłe čžerẃene.“

„Stuṕ mi ty holčžo na mój mečž,

„z mojoh mi mečža na końa.“

„Chcemoj mój jėćži w cuzy kraj,

„w cuzy kraj k ſtarej maćžeri dom.“

‚Schto da tej ſtarej maćžeri dom?’

„Jej liſchčži ṕelc hačž do zeḿe.“

<pb n="17"/>

„Zo budže ſo jón woblekaćž,

„a na ſwoj’ džówku zpominaćž.“

‚Schto da tom ſtarom nanej dom?’

„Tom’ fajfku dobroh tobaka.“

„Zo budže w heli ſydowaćž,

„a ſtare Rajchty wukɫadwaćž.“

‚Schto da tom ſtarſchom bratſikej dom?’

„Jom ryzy-końa a ſẃėtły mečž;“

„zo budže na nim jėzdžowaćž

„a z mečžikom ſej zehrawaćž.“

‚Schto da tej mɫódſej ſotſičžky dom?’

„Jej lindyr - ſukńu do zeḿe.“

„Zo budže ſo ju woblekaćž,

„a na ſwoju ſotru ſpominaćž.“

<pb n="18"/>

6.

Na wotawcy, ŕana Hanka,

ſpi dženza ty.

Na wotawcy jara zyma.

Wodžeɫaj ſo, luba Hanka.

Z čžim chcyła ſo wodžełaćž?

Ze ſchórcuſchkom, ŕana Hanka.

Schórcuſchk jara roztorhany.

Zapłataj ſej, luba Hanka.

Z čžim chcyɫa ſej zapɫataćž?

Ze ſłómičžku, ŕana Hanka.

Sɫómičžka jo jara dołha.

Pſchirubaj ſej, ŕana Hanka.

Z čžim chcyła ſej pſchirubačž?

Ze ſekerku, luba Hanka.

Sekerka jo jara tupa.

Nawóts ſebi, ŕana Hanka.

Z čžim chcyɫa ſej nawótſićž?

Z kónčžkom bruſka, ŕana Hanka.

<pb n="19"/>

7.

Hólčžik tón prėni raz zakłapa:

„Wſtań wſchak a wotčžiń mi holečžo!“

Haj holečžo!“

Holečžo z horda wotmɫowi:

„To ſo ćži nidy ńeſtańe,

haj ńeſtańe.“

„Ja ſym moj’m lubom ſlubiɫa,

„zo chcu jomu ſwėrna byćž;

haj ſwėrna byćž.“

„Wón pak mi ſlubiɫ zaſy pſchińćž,

„dyž budže topoɫ mi róžiěžki kćžėćž,

róžičžki kćžėćž.“

„Topoɫ tón róžičžki ńekćžėje,

„mój luby nidy ẃac ńepſchińdže,

haj ńepſchińdže.“

<pb n="20"/>

Hólčžik tón druhi raz zakłapa:

„Wſtań wſchak a wotčžiń mi holečžo,

haj holečžo!“

Holečžo z horda wotmɫowi:

„To ſo ćži nidy ńeſtańe,

haj ńeſtańe.“

„Ja ſym moj’m lubom ſlubiɫa,

zo chcu jomu ſwėrna byćž,

haj ſwėrna byćž.“

„Wón pak mi ſlubił zaſy pſchińćž,

„dyž budže ẃerba wiſchńe kćžėćž,

haj wiſchńe kćžėćž.“

W’erba pak wiſchńe ńezkćžėje,

„mój luby nidy ẃac ńepſchińdže,

haj ńepſchińdže.“

Hólčžik tón tſećži raz zakłapa:

„Wſtań wſchak a wotčžiń mi holečžo!

haj holečžo.“

<pb n="21"/>

Holečžo z horda wotmłowi:

„To ſo ćži nidy ńeſtańe,

haj ńeſtańe.“

„Ja ſym moj’m lubom ſlubiła,

„zo chcu jomu ſwėrna byćž,

haj ſwėrna byćž.“

„Wón pak mi ſlubił zaſy pſchińćž“

„dyž budže deſchćžik mi winko hićž,

haj winko hićž.“

„Deſchćžik pak winko ńepóńdže,

„mój luby nidy ẃac ńepſchińdže,

haj ńepſchińdže.““

„„Pſchińdže wón zaſy, ńepſchińdže,

„„tola pak zaſy ſo rozeńdže,

haj rozeńdže.““

Holečžo lėdoma dozrozemi,

zo jo to jeje luby ſam,

haj lubi ſam;

<pb n="22"/>

A z lėwej jom’ ručžku wona wotčžińeſche,

a z prawej joh’ ručžku witaſche,

haj witaſche.

„A witaj mi, witaj mi, luby mój,

„dže ſy ty tola tak doɫho był,

haj doɫho był?“

„Wčžera ſo minyło ſedom lėt,

„zo ſmój ſej ſlubiłoj ſwojej byćž,

haj ſwojej byćž.“

<pb n="23"/>

8.

Wyſche mi Hornoho Wujezda

ſtej’ lipa zelena;

pod lipu ſydaɫa holičžka

ŕana bėɫa ćžerẃena.

A kńej ſu ſo zjėzdžwali Rajtaŕo,

Rajtaŕo zeḿeńo;

zjėzdžwali ſu ſo a zjėzdžwali,

hačž ſu ſo zwadžili.

Wadžiɫaj ſtaj ſo tam, wadžiłaj

dwaj mɫodaj pachoɫaj;

rubałaj ſtaj ſo, kaɫałaj

dwaj mɫodaj nadobnaj.

A jenoh ſu zrubali pſchez licžko,

pſchez ličžko čžerẃene;

a druhoh ſu zrubali pſchez włóſki,

pſchez włóſki kudžeŕawe.

<pb n="24"/>

„A to jo ſo ſtało twojedla,

ty Schlundrija Schlundriſka!“

„„Ach kak jo ſo ſtaɫo mojedla,

dyž ſym tam ńebyła?““

„Była ſy tam habó ńebyła,

radu pak ſy radžiɫa

korčžmičžcy ſedžo za blidom,

pſchi ſwėtłym wokńeſchku,

pſchi jaſnym mėſačžku.“

A mėła jo holičžka ſchórcuſchkaj dwaj,

ſchórkuſchkaj corſchowaj;

jeden je zrėzała na binduſchki,

druhi na ſchlebertki.

Zo móhɫa žałbowaćž luboho,

ſwoj’h luboh’ najlubſchoh’.

„A žaɫbuj ḿe holčžo, ńežałbuj,

ſwojej tola ńeńdžemoj,

rózno tola dyrbimoj.“

„Ty budžeſch na mńe ſpominaćž,

dyž dža ḿe woblekaćž,

do toh mi kitela bėɫoho,

do wėnca rućžanoh’.“

<pb n="25"/>

9.

Nowa ſerbſka Pėſnićžka.

’Łós: Pſchijēł jo z Miſchna jeden pan habó

Tam wo tym ’rodže Dŕeždžanſkim.

Zezady hunow zahrodži

ſo čžiſta woda puzoli;

do kótlika ſo wuliwa

a kotlikej dže ſchćžeſchćžičžka.

Po ſchćžeſchcy khodži holečžo

tu čžiſtu wodu čžėrajo.

Tſjo jėzni nimo po drózy

pſchijėli ſu do zahrody,

tam ſwojim końom wowſa daćž

a z čžiſtej wodu napowaćž.

„Bóh poſtroẃ, džachu, holčžo, ćže!

„Chceſch wody daćž nam kɫódneje?“

<pb n="26"/>

‚Chcu wody naſcheje Wam daćž,

‚a waſche końe napowaćž.’

Duž ŕekny jėzny k holečžu,

kiž ſedžeſche na bruniku:

„Ty zɫotych tſi ſta dyrbiſch mėćž„

„chceſch holečžo - li moja byćž.“

‚Za złote (holčžo wotmɫoẃi)

‚ſo moja luboſćž ńekupi.’

Duž džeſche jėzny na bėɫym,

kiž ſedžeſche na kroſchatym:

„Ćži rećžaz dam wot zɫoteho,

„Chceſch - li byćž moja, holečžo!“

‚Tež to zɫoteho rećžaza

‚ſo moja luboſćž ńezamka.’

Na čžornym jėzny pleſaku

duž tſećži džeſche k holečžu:

„Ćži ṕerſchćžeń dam wot złoteho,

„Chceſch - li byćž moja, holečžo!“

<pb n="27"/>

Na bėły porſćžik natykny

ſej holčžo ṕerſchćžeń bɫyſchćžaty.

‚Chcu twoja byćž, mój najlubſchi,

‚twój ṕerſchćžeń ſwėdſi luboſćž mi.’

Wot jenoh Borſchčžana.

<pb n="28"/>

10.

‚Schtó tu khodži po moj’m hroẃe,

‚zhibuje trawu zelenu.’

„Khodži tu khodži młody pan,

„zhibuje trawu zelenu.“

‚R’ek ty twojej młodej pańi,

‚zo dyrbi mi druhu kitel ſchićž;

‚Zo tej ja ležečż ńemóžu,

zo tej ja ſedžećž ńemóžu,

zo tej ja nidy ńezhniju.’

Młody pan po dwoŕe khodžeſche,

žałoſńe jara wón płakaſche,

ſwoj’j bėłoj ručžcy wón łamaſche.

Młoda pań zwoknom dele ladaſche,

tak ſo joho jara praſcheſche:

„Čžoh’dla ty pɫačžeſch, meɫody pańe,

‚ɫaḿe ch ſwoj’j bėɫoj ručžcy tak?’

<pb n="29"/>

„Kak da ja pɫakaćž ńedyrbu,

„dyž ſym pa twoj’h ńebo pana był!“

„Ty dyrbiſch jom nowu kitel ſchićž,

„wo tej wón ležećž ńemóže,

„wo tej wón tež nidy ńezhnije.“

Schtwórtk jo ju ẃečžor zaſchiła,

ṕatk jo ju ẃečžor doſchiła,

ſobotu jo ju tam ńeſɫa.

‚Schtó tu khodži po moj’m hroẃe,

‚zhibuje trawu zelenu.’

„Khodžu tu khodžu mɫoda pań,

‚zhibuju trawu zelenu.“

„Ja ńeſu druhu kitel cži,

„dyž tej ty ležećž ńemóžeſch.

„Dyž tej ty ſedžećż ńemóžeſch,

„Dyž tej ty nidy ńezhnijeſch.“

<pb n="30"/>

‚Stuṕ ſo ty kemńe do hrowa,

‚woſtaj te klučže pſched hrowom.’

‚To twojim džėćžom k wužitkej,

‚a druhim ludžom k poḿatkej,

‚a k ſtajnom wopómńećžu.’

Pſchipoẃedańe.

Z nowym ljėtom započžinamy my wudawaćž wo naſchej ſerbſkej ryčži piſmo z
ḿenom: „Jutrničžka, nowiny za Serbow.“ Kóždy tydžeń wuńdže woſym ſtronow
(pół liſtna habó bogenta); a tu dóſtańeſch za dwaj kroſchkaj cełu
hromadu nowinkow wo ſwojej ryčži: jako poẃedančžka, pjėſničžki,
rozwučžeńa wot hozpodaŕſkich, rólnych, a druhich za bura wužitnych
wjėcow a toho ruńa. Tež najnoẃſche podawki, wójny a bitwy z cełoho
ſwjėta; a njėſchtožkuliž druhe, ſchtož ćži trjėbne a wužitne byćž móže,
budže ćži wopoẃedowane. A to wſchitko za dwaj kroſchkaj, kóždu ſobotu po
ḿe, Budyſchińe wo jeŕjowej haſy.

G. Schlüſſel.

Welleŕec kniheŕńa.

Budyſchine, ćžiſchćžane pola C. G. Hiecki.
